Dnes je neděle 24. července 2016

Jan Palaščák: Jak funguje koncept virtuální elektrárny?

Náhled
10. 03. 2014 19:00 - Zuzana Mjartanová

Virtuálna elektráreň je podobne sprofanovaný pojem ako smart grids, všetci o tom hovoria, ale nikto poriadne nevie, čo to je. Táto myšlienka sa stala centrálnou témou prvej prednášky Institutu energetické ekonomie pri Fakultě financí a účetnictví v tomto semestri, ktorú viedol generálny riaditeľ spoločnosti Amper Market Jan Palaščák.

Amper Market sa dlhodobo venuje obchodovaniu s elektrickou energiou, nakoľko je to podľa jeho riaditeľa v súčasnej situácii v energetike jediná cesta, ktorá vedie k rastu. Trh s elektrickou energiou je učebnicovo tržné prostredie a pre spoločnosť to predstavuje cestu, ako integrovať obnoviteľné zdroje do elektrizačnej sústavy. Hlavnou víziou spoločnosti je vytvoriť obchodnú virtuálnu elektráreň. Za rok 2013 vytvorila firma obrat 1,1 mld. korún, dodala zákazníkom 450 tisíc MWh elektrickej energie a obslúžila tak približne 150 tisíc domácností. V tomto roku je predpokladaná výška obratu až do 1,4 mld. korún a dodávky až 720 tisíc MWh. Toto by spoločnosť dostalo približne na úroveň firiem Czech Coal, Bohemia Energy alebo RWE. Amper Market je jednotka v predaji elektriny zo sektoru veterných elektrární, v ostatných sektoroch obnoviteľných zdrojov je v závese za E.ONnom. Medzi dôležitých zákazníkov patria napríklad Aero Vodochody či Dopravný podnik mesta Brno.

 

„Virtuálna elektráreň je súborom rozptýlených výrobných zdrojov, ktoré sú spoločne prevádzkované jedným riadiacim subjektom.“ Podľa Palaščáka je práve táto definícia najvhodnejšia z toho, čo je na internete dostupné. Nikde vo svete ale tento koncept tak, ako je uvedený vyššie, v praxi nefunguje. Hovorí sa o ňom napríklad v súvislosti s už spomínanými smart grids a princíp fungovania relatívne dobre popise obrázok nižšie. Základom je riadiace centrum, ktoré koordinuje výrobu z konvenčných a obnoviteľných zdrojov. Tú dodáva v reálnom čase jednotlivým odberateľom. Dôležitou súčasťou sú úložiská elektriny, pre ktoré ale v súčasnej dobe neexistuje ekonomicky prijateľné technické riešenie. Prvok smart-grids by mal poskytovať centru spätnú odozvu aby mohlo okamžite regulovať výrobu a prispôsobovať ju spotrebe.

 

Virtuálne elektrárne fungujú podobne ako celá prenosová sústava – výroba a spotreba musí byť vyrovnávaná v reálnom čase. Tomu majú dopomáhať práve úložiská, kogeneračné jednotky či paroplynové elektrárne. Výhodou je ich decentralizovanosť – čo môže priniesť väčšiu odolnosť voči fyzickým útokom nakoľko elektrinu nedodáva jedna ústredná jednotka ale súbor viacerých menších. Otázna je ale potom možnosť virtuálnych útokov na riadiace stredisko. V súčasnosti v podstate plní úlohu tohto centra celoštátnej „virtuálnej elektrárne“ OTE a PXE (OTE v zaisťovaní stability sústavy a odchýlok a PXE v úlohe obchodníka s elektrinou). Amper Market má vzťahy s decentralizovanými nezávislými zdrojmi – malými vodnými elektrárňami, veternými parkami, bioplynovými stanicami, fotovoltaickými elektrárňami a čiastočne jednotkami KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla). Virtuálnu elektráreň podľa webovej definície ale nevlastní, spoločnosť sa zameriava na zoskupovanie jednotlivých malých výrobcov a predávanie ich produkcie.

 

Jedným z pilotných projektov spoločnosti je bioplynová stanica, ktorá slúži ako regulačný zdroj energie. Nakoľko je dnes na trhu nedostatok vstupov (hlavne kukuričná siláž), nie je možné využívať ju naplno. Miesto toho, aby bežala nonstop na ¾ výkon (na ktorý prostriedky sú), funguje na polovičný výkon v pásme base a zvyšok výkonu je zapínaný len v dobe, kedy je potrebný. Stáva sa tak regulačným zdrojom. Ďalším projektom je fotovoltaická elektráreň bez podpory. Je to jedna z mála staníc v Českej republike, ktoré dotácie nezískali. Samotnému majiteľovi by sa neoplatilo ju mať v prevádzke bez nich a ležala by ladom. Amper Market mu platí mesačný paušál za podmienky, že si s ňou môže robiť čo chce – a využíva ju ako regulačný zdroj vypínaním – v momente, keď je v sieti prebytok elektriny a hrozia záporné ceny (počas slnečných víkendov) panel jednoducho vypne, pretože môže (pri dotovaných elektrárňach sú tieto prednostne pripájané do sústavy).

 

Iným zaujímavým projektom je veterná elektráreň v režime pevného výkupu – kedy spoločnosť monitoruje prevádzku danej elektrárne a reguluje ju. Pridanou hodnotou je možnosť diaľkovo elektráreň dispečersky vypnúť pokiaľ by napríklad podľa výsledkov denného trhu OTE bola finančná strata vyššia než určitá vopred stanovená suma. Tu sa zároveň objavuje prvá možnosť budúcich príležitostí pre firmy typu Amper Market – a tou je trh podporných služieb ktorý si začína vyžadovať rasť dopytu po regulačných zdrojoch v dôsledku boomu OZE. Ďalšou možnosťou je budovať lokálne distribučné sústavy kedy dispečing mimo obchodu s elektrinou prináša výhody ako lepšia kvalita energie či úspory. Zároveň to umožní lepší prístup malých zdrojov do sústavy (v súčasnosti musí mať tento zdroj minimálne 20MW, čo nepodporuje panely na strechách domov po vzore Nemecka). Palaščák na záver skonštatoval, že silnejšie legislatívne ukotvenie pojmu virtuálna elektráreň by týmto snahám a príležitostiam výrazne pomohlo.

 

Otázky účastníkov prednášky sa dotkli témy EPC (energy performance contracting) projektov, kedy spoločnosť financuje sanačné opatrenia budov z ich budúcich úspor. Ich cena energie sa tak momentálne nezmení, získajú ale investora a po splatení tejto „pôžičky“ lacnejšie vstupy. Príležitosť sa núka hlavne v štátnom sektore u budov ako školy, nemocnice či úrady. Ďalšou otázkou bola už tradične problematika dostavby Temelína. Virtuálne elektrárne by toto mohli vyriešiť, nakoľko riešia problém volatility obnoviteľných zdrojov v reálnom čase. Musíme si ale počkať na finančne dostupné systémy skladovania elektrickej energie a hlavne na silnejšie zákonné zakotvenie.

Fotoalbum

Diskuse k článku

Pro přístup do diskuze se přihlašte, a pokud ještě nemáte svůj účet, zaregistrujte se.